Susedka Lucia Pavlíková je trénerkou psov v OZ Pracovité chvosty. Venuje sa výchove pre každodenný psí život, rieši korekcie správania a cvičí aj psie športy. Zhovárali sme sa o najčastejších chybách vo výchove, kedy vyhľadať pomoc odborníka, ale aj o tom, v čom by sme sa ako majitelia mali polepšiť.

Ako si sa dostala k práci so psami?

Všetko sa začalo pred siedmimi rokmi, keď som si z útulku adoptovala fenku Wendy. Bola veľmi bojazlivá a panikárila z úplne bežných vecí. V snahe pomôcť jej som sa začala zaujímať o psychológiu psov a výcvikové metódy. Wendy bola môj „pokusný králik“ a skúšala som na nej všetko nové. Postupne sa na mňa začali obracať aj ľudia z Arborie, ktorí mali podobné problémy so svojimi psami, a tak sa zrodil nápad založiť Pracovité chvosty ako výcvikovú školu pre psov. Časom k Wendy pribudla aj Terra a vďaka nej som sa dostala aj k pracovnej kynológii, pachovým prácam či obrane.

Aká je náplň tvojej práce? Predpokladám, že neexistuje jednotný manuál.

Moja práca je rozdelená podľa toho, čo konkrétni majitelia potrebujú. Drvivá väčšina psíkov u mňa rieši poslušnosť do každodenného života, nie klasické “sadni, ľahni, zostaň”. Skôr sa venujeme situáciám ako cestovanie autom, privykanie na samotu, pobyt v kaviarni, príchod dieťaťa do rodiny, samostatné zvládanie nových prostredí alebo socializácia s inými zvieratami. Snažím sa, aby tréning vyhovoval životu konkrétnej rodiny, nie iba učebnicovým povelom. Často riešime aj konkrétne behaviorálne problémy, napríklad štekot v určitých situáciách, paniku z veterinára či dlhodobú hyperaktivitu. Okrem toho vediem aj tréningy psích športov, najmä nose work, čo sú pachové práce, v rámci ktorých psy hľadajú napríklad škoricu či pomarančovú kôru. Venujem sa aj hoopers. Ide o šport podobný agility, ale pes nepreskakuje prekážky, iba ich obchádza po zemi. Je tak šetrný na kĺby a vhodný aj pre starších psov.

Aké najčastejšie chyby robia majitelia psíkov?

Najčastejšou chybou je, že s výcvikom začnú až po období šteňaťa, keď už pes prechádza pubertou a má vlastnú hlavu. Vtedy prichádzajú prvé problémy. Pes vníma okolie viac než majiteľa a menej poslúcha. Buď sa majiteľ rozhodne na tom pracovať a ide to zachrániť, alebo stav vzdá a prispôsobí psovi celý svoj život, výsledkom čoho často pes nemá naplnený a aktívny život. Pri tréningu dospelých psov je častým problémom netrpezlivosť a prehnané očakávania. Majitelia čakajú rýchly progres, porovnávajú sa s inými, a keď nevidia výsledky, strácajú motiváciu a nervy. To môže viesť k používaniu averzívnych pomôcok, zvyšovaniu hlasu alebo dokonca fyzickým korekciám, čo ale výcvik len komplikuje.

Pri výbere plemena je najväčšou chybou rozhodovanie podľa vzhľadu, nie potrieb psa a možností majiteľa. Obľúbené sú napríklad border kólie alebo austrálski ovčiaci, ktorí sú síce pekní a inteligentní, no bez dostatku činnosti začnú vymýšľať neplechu. Nestačí s nimi chodiť na prechádzky, potrebujú aj mentálnu prácu, napríklad športy alebo pachové hry. Veľmi odporúčam výber psíka z útulku. Tam pracovníčky zväčša poznajú povahu aj potreby jednotlivých psov, vedia poradiť, ktorý sa hodí do vašej situácie a domácnosti.

Kedy je najvhodnejšie vyhľadať pomoc psieho trénera?

Úplne najviac odporúčam kontaktovať trénera ešte pred príchodom psíka do rodiny, pretože vám vie pomôcť s výberom plemena, pripraviť vás na všetky stránky starostlivosti, aj tie menej príjemné. Ak už psa doma máte, treba začať s výchovou čo najskôr, ideálne už v 10. týždni. Pre šteniatka je veľmi vhodný tréning na individuálnej báze, kvôli očkovaniu aj konkrétnym potrebám. Ak u psa vidíte prvý problém so správaním, prísť na tréning je najlepšie čo najskôr, aby sa problém nestihol zafixovať.

Dajme tomu, že mám už dospelého psa, ktorý má nejaké problémy správania. Je to už stratený prípad alebo sa s tým dá ešte niečo robiť?

Vždy sa dá niečo robiť, dôležitejšia je však pripravenosť majiteľa. Psy sú veľmi rituálne zvieratá a dokážu si privyknúť na nový režim, ak ho majiteľ dôkladne nastaví. Najprv vždy robím konzultáciu, zisťujem presný denný režim, spôsoby kŕmenia a reakcie v domácnosti. Každá drobnosť vie ovplyvniť povahu psa. Tréning dospelého psa je často o úplnom nastavení nových pravidiel a úpravách režimu. Platí jednoduché pravidlo: prevýchova trvá aspoň tak dlho, ako sa pes neželané správanie učil. Chce to veľkú dávku trpezlivosti a vytrvalosti, ale aj začiatočné malé pokroky sú už veľký úspech.

Čo by mal psík jednoznačne mať, ak býva v byte? Musí mať svoju klietku, aby mal pocit vlastného bezpečného priestoru?

Nie je to nutnosť, ale klietku veľmi odporúčam. Pomôže vytvoriť psovi bezpečné miesto na oddych mimo majiteľových nôh. Keď tam pes oddychuje sám, ľahšie znáša napríklad samotu či stres v cudzom prostredí. Klietka sa dá jednoducho preniesť na dovolenku alebo do hotela a pes tam bude v pohode. Je veľkým pomocníkom aj pri zotavovaní po zranení či operácii, keď pes potrebuje pokoj. Veľmi dôležité sú aj interaktívne hračky, ako napríklad čuchacie koberčeky, vylizovacie podložky či hlavolamy, ktoré pes využije, keď je doma sám a majiteľ naňho nemá čas.

Aké najčastejšie chyby si odpozorovala u psíkov v Arborii? V čom by sa mali polepšiť ich majitelia?

Najčastejším problémom je nespoľahlivé privolanie. Majitelia púšťajú psov navoľno ešte pred tým, než je privolanie naozaj isté a zvládnuté v každej situácii. Stačí malý impulz a môže dôjsť ku konfliktu medzi psami, niekedy aj k úrazu. Precvičovanie privolania odporúčam všetkým ako úplný základ.

Kde v Trnave trénuješ a je možné sa k tebe nahlásiť?

Tréningy vediem pod OZ Pracovité chvosty na cvičisku v záhradkárskej oblasti na Cukrovej ulici v Trnave. Priestor má okolo 3 000 m², ponúka možnosť individuálnych aj skupinových kurzov. Preferujem, keď ma ľudia kontaktujú priamo mailom, tak vieme tréning prispôsobiť termínom aj potrebám. Okrem klasických kurzov ponúkam aj voľné šantenie v skupinách, v ktorých sa psy učia socializácii a ich majitelia môžu pozorovať komunikáciu a správanie v praxi.

Prečo si sa rozhodla pre Arboriu a ako sa ti tu býva?

Arboriu som mala vyhliadnutú už od čias strednej školy. Lákalo ma množstvo zelene, dostupnosť a pokojné prostredie. Dnes oceňujem najmä skvelú komunitu. Mám tu spoľahlivých susedov, na ktorých sa dá obrátiť napríklad pri strážení zvierat. Arboriu vnímam ako výnimočné miesto nielen pre praktický život, ale najmä pre komunitnú atmosféru a ľudí, ktorí si vedia navzájom pomôcť.