Jedinečné koláčiky a torty Lucie Gažovej pozná azda každý Trnavčan. V Lulus bakery nenájdete len lahodné dobroty, ale hotové umelecké diela, ktoré potešia ako vaše chuťové poháriky, tak aj oči.

Počas prezerania tvojho farebného účtu na Instagrame, ktorý je plný tortičiek a koláčikov, mi vždy vyhladne. Odkiaľ berieš inšpiráciu na vytváranie nových receptov či zdobenie?

Pri zdobení je to rôzne a spontánne. Závisí to aj od ovocia, sezóny, jedlých alebo nejedlých kvetov, ktoré máme k dispozícii. Vopred nad tým nejako extrémne neuvažujem. Zdobím vtedy, keď mám pred sebou prázdnu tortu alebo koláčiky a inšpirácia prichádza sama.

Verejnosť ťa spočiatku poznala zo súťaže Miss Slovensko a svoj talent v pečení si predviedla v niekoľkých televíznych reláciách. Ako sa zmenila Lucia od svojich začiatkov?

Začínala som hlavne sama. Keď som si otvorila cukrársku výrobňu, približne prvý polrok som piekla iba ja. Potom, keď som videla, že práca mi ide a zákazníkov je dosť, trúfla som si zamestnať aj prvú kolegynku. Teraz fungujeme tak, že vo výrobe mám dve baby na trvalý pracovný pomer a aktuálne na leto ešte aj brigádničku. Momentálne trávim väčšinu času doma so synom, do práce chodím najmä na finálne zdobenie. Všetko ostatné zvládajú dievčatá.

Vo viacerých rozhovoroch som čítala, že pokiaľ ide o zdobenie, máš rada, ak každý koláčik a torta prejde tvojimi rukami, aby si zákazníkom odovzdala niečo, s čím si na 100 % stotožnená. Je to práve to, čím sa líšiš od ostatných cukrární?

Je to možné, ťažko povedať. Určite sa líšime aj niektorými receptúrami, ale mám pocit, že ľudia ma vnímajú najmä skrz vypiplané a originálne zdobenie. Každá tortička je iná. Mám aj špecifické dizajny, ktoré sa síce dajú napodobniť, ale väčšinou začínajú u mňa.

Tvoríš aj sériu videí s názvom Sladká škola. Pre koho je určená? Poradí si s receptami aj človek bez skúseností alebo skôr odborník?

Všetky videá som koncipovala tak, aby si dokázal recept upiecť naozaj každý. Rovnakým štýlom som písala aj moje cukrárske knihy. Tie sú zrejme tiež preto také obľúbené, lebo si poradí aj začiatočník a každý postup je v nich popísaný veľmi podrobne, pre niekoho až príliš. Dostala som aj reakcie v zmysle, že sú recepty napísané ako pre primitívov. Mojím cieľom však bolo, aby si každý dokázal niečo upiecť.

Vyžaduje si pečenie koláčov nejaké špeciálne zručnosti alebo môže piecť každý?

Asi áno, človek musí aspoň približne poznať suroviny a aj to, aký budú mať v konečnom dôsledku efekt. Pečenie je hlavne o dodržiavaní receptúr. Nie je to ako varenie, počas ktorého stačí niečo prihodiť a výsledok bude nakoniec aj tak dobrý. Pečenie je celkom striktné a musíš sa držať postupu. Podľa mňa dokáže piecť viac-menej každý, kto chce. Niekedy ale treba chcieť trošku viac, lebo nie vždy je to jednoduché.

Keď už si spomínala knihy, napísala si konkrétne dve. Ak by som sa držala tvojich receptov, ktoré v nich popisuješ, dosiahla by som dobrý výsledok?

Mala by si. Samozrejme, ešte stále dostávam kopec doplňujúcich otázok na nejaké nejasnosti. Najmä pri prvej knižke, ktorú som písala hádam štyri roky dozadu, som mala úplne iné skúsenosti než teraz. Možno by som preto niektoré veci napísala inak, zrozumiteľnejšie. V princípe však platí, že podľa mojich receptov dokáže človek upiecť dobrý produkt.

Aký druh koláča máš najradšej?

Mám rada suchšie koláče prevažne z cesta. Aj na výrobni najradšej vyjedám naše polotovary, akými sú korpusy či nenaplnené profiterolky. Odjakživa mi chutia suchšie veci bez krému. Mojimi favoritmi sú odrezky, suché kraje a konce.

Od čoho závisí, či bude výsledný koláč alebo torta naozaj chutné?

Kvalita určite závisí od použitých surovín. A či bude chutný, už záleží na celom výrobnom procese. Môžeš použiť kvalitné suroviny, spraviť postup perfektne, ale keď koláč nakoniec pečieš o desať minút dlhšie alebo o päť stupňov na vyššej teplote, už je suchý a zhorený. Pri pečení ide naozaj o detaily.

Vo svojich začiatkoch si piekla v malej kuchynke svojich rodičov, kde si v podstate objavila svoj skrytý talent. Dnes už bývaš v Arborii spolu s priateľom a malým synčekom Teodorkom. Máte v byte dostatočne veľkú kuchyňu aj na pečenie?

Áno, ale doma nepečiem veľmi rada, pretože pri tom vzniká strašne veľký neporiadok. Najradšej pečiem vo výrobni, kde sú baby, ktoré po mne prípadne vedia aj trošku upratať. Doma mám spojenú kuchyňu s obývačkou, preto po pečení vždy musí nasledovať veľké upratovanie. Všade je cukor, múka, o kakau ani nehovorím. To je dôvod, prečo preferujem pečenie v práci.

Prečo si sa rozhodla bývať v Arborii?

Rozmýšľala som nad domom alebo bytom. Necítila som sa však na to, aby sme išli bývať do dediny. Chcela som mať vždy všetko poruke. Na dom v Trnave som nemala dostatok finančných prostriedkov, preto som si našla tento byt s celkom peknou a veľkou strešnou terasou, ktorá mi dom akoby nahrádza. To bol dôvod, pre ktorý sme sa rozhodli ísť sem a sme veľmi spokojní.

Aké máš ďalšie koníčky okrem pečenia?

Veľmi rada som cestovala. Hovorím v minulom čase, pretože teraz je to zložitejšie jednak kvôli korone a taktiež mám malé dieťa. Plánovali sme dovolenku v zahraničí niekde pri mori, no čím viac som ju plánovala, tým rýchlejšie som si uvedomila, že s malým bábätkom nám zatiaľ bude pohodlnejšie a lepšie doma. Cestovanie bol môj veľký koníček a teraz ním je môj syn.

Ako dokážeš zvládať biznis aj dieťa?

Je to náročné, no musím vyzdvihnúť fakt, že mám veľmi šikovné kolegynky, ktoré mi veľa pomáhajú a 90 % vecí dokážu spraviť úplne bezo mňa. V praxi to vyzerá tak, že v piatky som vždy v práci celý deň a syn je s ocinom. Každý večer, keď ho uspím, sadnem si k e-mailom a odpisujem zákazníkom, chystám plány pre dievčatá, venujem sa administratíve, objednávam tovar, komunikujem so zákazníkmi. Spravujem aj sociálne siete, ktoré sú hlavným zdrojom našich zákazníkov a hltajú extrémne veľa času. Pri dieťati sa mi ťažko vybavujú telefonáty, preto ich vždy presmerujem na kolegyňu. Deti od rodičov naozaj vyžadujú 200 % času a pozornosti. Preto teraz fungujem tak, že časť svojho spánku pravidelne obetujem práci.