Susedka Lívia rozpráva úprimne o materstve takom, aké naozaj je – krásnom, intenzívnom, niekedy únavnom, ale aj veľmi napĺňajúcom. V rozhovore sa delí o svoje každodenné rituály, pohľad na tlak sociálnych sietí aj o to, prečo jej rodinný život v Arborii dáva zmysel.

Dnes sa o materstve hovorí oveľa otvorenejšie než kedysi a bez prikrášľovania. Aká je tvoja realita bez filtra?

Priznám sa, že tá moja realita je nečakane príjemná. Možno aj vďaka tomu, že sa dnes o materstve hovorí otvorenejšie a do popredia sa dostávajú aj ťažšie témy, napríklad hľadanie stratenej identity, čo som si čiastočne musela vnútorne spracovať aj ja. Materstvo som však chcela a vďaka kamarátkam s deťmi som približne tušila, do čoho idem. Deti jednoducho plačú, noci sa menia, dni občas plynú pomaly, no týždne ubiehajú tak rýchlo, že sa človek nestihne ani spamätať. Snažím sa veciam nebrániť a prijímam ich za pochodu tak, ako prichádzajú.

Čo ťa prekvapilo v pozitívnom, ale aj negatívnom smere?

Asi úplne všetko, lebo realita bežného dňa je iná, ako si ju človek predstavuje. Najviac ma zaskočila spánková deprivácia a takzvané bdelé okná. Tie nastanú vtedy, keď o tretej ráno idete na dve hodiny stavať kocky. Je to úsmevné aj náročné zároveň. Porovnávať to s prebdenými nocami na párty sa nedá, pretože táto párty sa koná šesťkrát do týždňa. Ďalšou veľkou zmenou bol pocit odlúčenia od starej spontánnosti, kedy som vybehla do obchodu, hocikedy som chcela, zatiaľ čo teraz musím všetko plánovať podľa spánku dieťaťa. Túto zmenu a pocit novej formy samoty si musí každá žena vnútorne spracovať a poplakať si je úplne v poriadku.

Myslíš si, že je dobré, že sa hovorí aj o negatívnych stránkach materstva?

Určite áno, z feministického pohľadu je dôležité nezakrývať, že existujú traumatické pôrody či popôrodné depresie. Mali by sme o nich otvárať dialógy, pretože iným ženám môže pomôcť už len vedomie, že v tom nie sú samy. Psychické zdravie je obrovskou témou 21. storočia. Zlomenú ruku vidí každý, ale vnútorné prežívanie je často neviditeľné. Osobne však vo svete plnom negativity vyhľadávam skôr tie pozitívne stránky materstva a som vďačná za každú pripomienku rovnováhy.

Ako by si opísala svoj každodenný rytmus? Ktoré momenty ťa najviac napĺňajú a ktoré ťa naopak preveria?

Som dosť spontánny a chaotický človek, takže aj naše dni sú často rôznorodé. Milujem však naše rána, kedy vytiahneme hračky, pripravím raňajky a máme svoju pomalú rannú pohodu s knižkou bez akéhokoľvek ponáhľania. Čo dokáže preveriť moju energiu, je škaredé počasie, kedy sa nedá ísť von a dieťa je už presýtené domácim prostredím. Občas nás vedia potrápiť aj večery, keď dcéra odmieta zaspať, lebo sme zabudli plyšákov v aute. V takýchto hraničných momentoch je kľúčové stopnúť sa, zhlboka sa nadýchnuť a nepreniesť svoju nervozitu na dieťa.

V období, keď sa hovorí o tlaku na dokonalé materstvo, ako si nastavuješ vlastné hranice voči okoliu či sociálnym médiám?

Na sociálnych sieťach často využívam tlačidlo „unfollow“ (nesledovať, pozn. redaktorky), takže keď pri nejakom obsahu cítim tlak, jednoducho ho stopnem. Dnes je populárny trend dokonalých mám, no to je len sebareprezentácia. Ľudia ukazujú iba to, čo chcú, podobne ako si kedysi šľachtici dávali maľovať vylepšené portréty na koňoch. Mňa viac bavia mamy, ktoré ukazujú reálnu alebo nervóznu stránku materstva. Doma mám tiež jasné hranice: nebudem si trhať vlasy kvôli hračkám v obývačke, keď príde návšteva. Mojou prioritou na materskej nie je mať vyleštenú domácnosť, ale byť v psychickej pohode a venovať sa dcére.

Čo ti v začiatkoch najviac pomohlo prakticky aj mentálne?

V prvom rade to bol môj muž, ktorý k rodičovstvu od začiatku pristupoval ako rovnocenný partner. Keď videl, že mám krízu alebo nevládzem, prevzal iniciatívu a poslal ma oddýchnuť si. Obrovskou oporou mi boli aj naši rodičia a kamarátky s deťmi. Spoločné zdieľanie problémov funguje skvele, lebo niekedy nepotrebujete nájsť riešenie, len to zo seba vyrozprávať niekomu, kto presne vie, čo prežívate. Naučila som sa tiež nehanbiť požiadať o pomoc a férovo si priznať, že som dnes nestihla navariť a jedlo si objednáme.

Máš svoje malé každodenné rituály, ako si udržať rovnováhu a nezabudnúť sama na seba?

Niekedy stačí maličkosť, ako namaľovať si obočie alebo upraviť si vlasy. Z tých väčších vecí je to beh. Pridala som sa k ženskému bežeckému klubu SheRuns, kde panuje skvelá nesúťaživá atmosféra a môžem sa porozprávať s inými mamami. Okrem toho chodím behať sama na traily do lesa, často len tak bez hudby, čo je pre mňa ten úplne najlepší filter. Keď som v zime behala počas sneženia, známi sa čudovali, kto normálny behá v takom čase. Odpovedala som, že jedine šialenci a matky, ktoré si potrebujú aspoň na 45 minút vyčistiť hlavu.

Podarilo sa ti počas materskej zachovať si aj svoju pôvodnú identitu, napríklad svoje záujmy či pracovné ambície?

Materstvo vás vnútorne dosť prekope, takže sa to nedá na sto percent. Vyštudovala som kunsthistóriu a pracovala som ako produkčná na výstavách. Je to krásna práca a moje hobby, takže záujmy sa mi nezmenili. Zároveň si však uvedomujem, že vrátiť sa na to isté miesto bude kvôli časovej náročnosti a dochádzaniu veľmi ťažké. S týmto obmedzením sa treba zmieriť, ale verím, že sa o téme návratu matiek do práce bude čoraz viac nahlas hovoriť a neskôr si nájdem prácu, ktorá bude zosúladiteľná s rodinou.

Ak by si mala pomenovať jednu vec, ktorú by si podľa teba mali budúce mamy dovoliť bez výčitiek, čo by to bolo?

Jednoznačne si nájsť čas na seba bez akýchkoľvek výčitiek. Nedefinovať sa v živote už len slovom „mama“, ale pamätať aj na svoje vlastné ja, pretože tieto dve identity dokážu krásne fungovať bok po boku.

Prečo si sa rozhodla bývať v Arborii a ako sa ti tu býva?

Toto rozhodnutie urobil ešte v roku 2019 môj manžel. Videli sme, že je to pekná, nová štvrť, a veľkým plusom bolo, že si tu byty kúpili aj naši známi, takže sme nezačínali úplne od nuly. Býva sa mi tu výborne, pričom Arboria mi ako rodičovi veľmi uľahčuje život. Obrovskou výhodou sú prepojené vnútrobloky bez áut, pretože dieťa môžete pustiť na odrážadlo a viete, že je to bezpečné. Všetko vybavenie od potravín cez kaviarne až po detských zubárov máme na skok. Navyše som vizuálne založený človek a veľmi na mňa funguje, že Arboria má ucelenú architektonickú identitu a dostatok upokojujúcej zelene.